Kláštor

Dych berúce miesto, krasna príroda. Je sa na čo pozerať. Pri prehliadke doporučujem veľký okruh.

Nesmírně monumentální místo. Do budovy je vstup zakázaný / na vlastní nebezpečí. Celkový dojem zbytků kláštera je velmi zvláštní. Pořád jde rozeznat bývalá kaple, kde je stále umístěný kříž na stěně.

Zrúcanina starého Pavlínskeho kláštora, situovaná v lese na pustatine Mariánska Čeľaď, neďaleko obcí Podhájska a Veľké Lovce. Kláštor je pomerne veľký, dodnes sa z neho zachovala iba časť troch krídel. Kedysi bol jeho súčasťou aj kostol, ktorého pozostatky je stále možné vidieť. Pod kláštorom sa nachádzajú rozsiahle pivnice a únikový tunel, ktorý je dnes už žiaľ zasypaný. Celý objekt chátra a rozpadá sa. Vstup na vlastné riziko.

Príjemné miesto. Zaparkovať môžete priamo pod kláštorom ( je tu aj malý stánok s občerstvením). Po kratučkom výstupe dorazíte na miesto. Vstupné je dobrovoľné. Pred prehliadkou dostanete celkom slušný výklad o histórii a súčasnosti kláštora. Sami si potom môžete prezrieť areál, jaskyňu a kaplnku... ( celé aj s výkladom to vybavíte do jednej hodiny)...

Bohu vďaka!

Veľmi pôsobivé miesto. Ten pokoj čo tu je, doslova balzam na dušu. Oplatí sa navštíviť. Už len z toho dôvodu, že nie každý si môže povedať, že navštívil geografický stred Európy. V kostolíku sa nachádzajú suveníry. Tie si môžete zakúpiť za symbolický príspevok do kasičky. Takisto si tu prídu na svoje aj “pohodlní” turisti. Parkovať sa dá priamo pred kostolíkom.

Výborné, dobrá káva.

KAPUCINI SI VELA PAMATAJUCapuchin Church and MonasteryKapucini tvoria velmi specificku cirkevnu komunitu uz od svojho kreovania v 17. storoci. Od prichodu do Bratislavy (vtedajsieho „Pressburg“) az po sucasnost mali kapucini vzdy specificke poslanie. Okrem rozvoja svojho duchovna vzdy pomahali prostym prespurakom ale aj tym biednym, ci chorym. Cely komplex sa historicky len malo ptervaral, jeho zakladom bol kostol a klastor. Najma kostol ma neopakovatelnu ezotericku atmosferu. Vsetko tu ma kapucinsku pecat dycha kapucinskym ritualom. Pri navsteve kostola navyse vnimame historiu bratislavskych kapucinov, ktori svojou pokorou, obetavostou a velkym duchovnom sa zapisali do zivota mesta. V tomto poslani pretrvavaju aj v sucasnosti.

Klobúk dolu!kapucina som nestretla,ale zato

História kláštora je spätá s bulou pápeža Pavla II. z roku 1465 (datovaná 28. mája), ktorou povolil v blízkosti kaplnky Všetkých svätých postaviť Františkánsky kostol. Táto kaplnka sa spomína v pápežskej bule z roku 1401. Bola teda postavená v 2. polovici 14. st., v období vrcholnej gotiky. Stála na okraji mesta, tvoriac jeho severnú hranicu. Po oficiálnom povolení pápežom dáva súhlas k založeniu kláštora i ostrihomská kapitula prostredníctvom svojho arcibiskupa Jána Vitéza (18. decembra 1465). Zakladateľom františkánskeho kláštora bol zemepán Hlohovca Mikuláš Ujlaky. Po jeho smrti roku 1478 pokračoval vo výstavbe kláštora a rozširovaní kostola jeho syn Vavrinec.Kláštor teda vznikol a bol postavený za vlády Mateja Korvína. Prvými obyvateľmi kláštora boli Františkáni z Bosny, ktorí rozvinuli naplno svoju činnosť po postavení kláštora v roku 1492 (tento rok sa uvádza v dokladoch zo 17. st. ako vznik kláštora). K dovtedy existujúcemu presbytériu kostola napojili a pribudovali východné krídlo kláštora. Kláštor, podobne ako kostol prijal patrocínium Všechsvätých (podľa fundačnej listiny Adama Forgáča).V 16. storočí začali kláštor stíhať mnohé pohromy. Po tureckom nájazde v roku 1530 bol poškodený kláštor i kostol. Ťažké chvíle im však nespôsobili len turci, ale i samotný zemepáni Hlohovca, ktorí v 2. polovici 16. st. prešli na stranu reformovaného hnutia. V roku 1562 bol kláštor vypálený a bratia františkáni z neho vyhnaní.V pohnutých dobách reformácie kláštor (i kostol) patril evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V kláštore pôsobila vtedy kníhtlačiareň Valentína Manckoviča (zriadená v 80. tych rokoch 16. st.), ako jedna z prvých na Slovensku. Roku 1601 Stanislav Thurzo v budove kláštora zriadil trojjazyčné gymnázium. Po konverzii Adama Thurzu, majiteľa hlohovského panstva na katolícku vieru, bol kláštor i kostol 27. mája 1630 vrátený Františkánom. Podľa dobových správ to bol iba chatrný dom, len kostol bol v lepšom stave. Oprava kláštora sa začala v roku 1637 na popud matky prvého majiteľa hradu a panstva Hlohovec Kataríny Pálffy ab. Erdődy z rodu Forgáč, manželky už zosnulého grófa Žigmunda Forgáča. Náročnú opravu kostola i kláštora na vlastné náklady dokončil jej syn Adam Forgáč v roku 1642. Šimon Forgáč, posledný z príslušníkov tohoto mocného rodu postavil v roku 1699 kaplnku sv. Kríža. Po príchode Erdődyovcov sa postavenie františkánov ešte viac upevnilo a ľudia začali opäť prijímať katolícku vieru. Pastoračná činnosť spočívala v misijnej práci, v kázňach a v kultúrnych aktivitách.V rokoch 1663 – 1683 mesto i kláštor ovládli Turci, Františkáni však mali súhlas k duchovnej činnosti. Slávnostnú posviacku kostola vykonal 18. 5. 1699 nitriansky biskup Ladislav Maťašovský.V 18. storočí kláštor stúpol na význame. Stal sa sídlom provinciálneho ministra Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. V kláštore bola filozofická škola od roku 1647, povýšená v roku 1653 na generálne štúdium. V 18. – 19. storočí bol kláštor pozoruhodným strediskom kultúry a vzdelanosti. Pôsobili tu významní hudobníci a skladatelia obdobia baroka na Slovensku: v rokoch 1750 – 1760 Pavlín Bajan, ako aj novici Edmund Pascha a Juraj Zrunek. V kláštore pôsobil aj Konrád Švestka, pôvodom z Kroměříže, vynikajúci maliar, sochár a tesár, autor oltárnych obrazov Svätej rodiny, Nepoškvrneného počatia Panny Márie, Božského srdca Ježišovho a sv. Terézie z Avilly v kláštornom kostole.