Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV

“ja nemam respekt pre slovencinu”

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied sídli v krásnej historickej budove. Je to štvorpodlažná štvortraktová stavba s vnútorným átriom. Jej hmotu dekoruje jeden nárožný arkier a druhý na priečelí budovy. Fasáda je jemne členená a obohatená o florálne ornamenty. Celkovo jedna nádherná renovovaná stavba zvyšujúca atraktivitu Panskej ulice.

En 1843 Ľudovit Štúr, une personnalité marquante du patriotisme slovaque érudit, décida de moderniser la langue codifiée par Anton Bernolák. Il s’inspira à cet effet du dialecte parlé dans la Slovaquie centrale, le plus répandu à l’époque, et c’est ainsi qu’est née la langue slovaque littéraire écrite et parlée de nos jours dans toute la Slovaquie par 5,5 millions d‘habitants.Ľudovit Štúr est né le 28 octobre 1815 à Uhrovec, un village situé entre Trenčin et Prievidza, dans l’ouest du pays, dans la maison où, coïncidence curieuse, naquit plus tard Alexander Dubček, l‘inventeur (en 1968, lors du « Printemps de Prague ») du « socialisme à visage humain » Štúr fut la figure la plus importante du mouvement national slovaque

Super mega duper pohoda

The Ľudovít Štúr Linguistics Institute of the Slovak Academy of Sciences was established in 1943 under the name Linguistics Institute of the Slovak Academy of Sciences and Arts (SAVU). In 1952, it was renamed the Slovak Language Institute of the Slovak Academy of Sciences and Arts, and since 1966 it has had its current name. The institute is the main scientific workplace in Slovakia focusing on basic research of the Slovak national language.

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied vznikol v roku 1943 pod názvom Jazykovedný ústav Slovenskej akadémie vied a umení (SAVU). V roku 1952 bol premenovaný na Ústav slovenského jazyka Slovenskej akadémie vied a umení a od roku 1966 nesie súčasný názov. Ústav je hlavným vedeckým pracoviskom na Slovensku sústreďujúcim základný výskum slovenského národného jazyka, jeho územnej a sociálnej diferenciácie a jeho dejín. Súčasťou výskumu sú teoretické otázky všeobecnej jazykovedy, jazykovej kultúry, odbornej terminológie a onomastiky. Výsledky výskumu sa aplikujú pri tvorbe základných kodifikačných príručiek, pri tvorbe a ustaľovaní odbornej terminológie, pri štandardizácii geografického názvoslovia.

fajne