Mestské hradby

Budovanie týchto hradieb sa datuje do obdobia 13az14 storočia. Hovorí sa im tiež staroveké hradby. Ich súčasťou boli tiež brány, ktorými sa dalo vstúpiť do opevneného vnútorného mesta. Najblizsia k Domu sv. Martina bola Vydrická brána. Súčasťou opevnenia bola tiež Laurinská brána,(pozostatky po nej možo vidieť pred divadlom Pavla Országha Hviezdoslava). Dodnes zachovaná je Michalská brána, ktorá bola počas stáročí niekoľko krát nadstavovaná. Jej súčasťou bol padací most. Najmladšou bránou bola brána Rybárska, postavená v 14 storočí.Na príkaz Márie Terézie časť hradieb aj veže Vydrická, Laurinská a Rybárska boli zbúrané. Zachovala sa len Michalská a niektoré múry hradieb bolí prerobené na obydlia.

Je tam aj pekný výhľad do záhrady

Prechádzka starým mestom je rozšírená o možnosť prejsť hradbami, človek nájde nové pohľady na už poznané veci. Cesta sa snaží byť aj historicky náučná, sú tu publikované rôzne informácie. Mínusom je, že rôzny nevychovanci tu po sebe zanechávajú odpadky a bolo by dobré keby hradby údržba udržala čisté.

Úplná paráda sa tadiaľto prejsť, výhľady všade

Asi 15minutova prechádzka po hradbách. Páči sa deťom ale aj dospelým.

..prechádzku pri mestských hradbách stredovekého opevnenia v Bratislave z 13. storočia odporúčam.Prístup je bezplatný

Ku koncu 14. storočia viedli do mesta tri brány Michalská severná, Vydrická-západná a Laurinská-východná. V priebehu 15. storočia k nim pribudla menšia Rybná brána vedúca na juh k Dunaju a brány boli opevnené násypmi na príkaz Žigmunda Luxemburského po invázii husitov. Múry opevnenia boli z kameňa, hrubé od 130 do 160 cm. Svoju definitívnu podobu získali v prvej polovici 16. storočia, keď bolo opevnenie posilnené v obave pred tureckými nájazdmi.V novoveku postupne hradby strácali na význame a na príkaz cisárovnej Márie Terézie v r. 1775 bola ich veľká časť zbúraná alebo zastavaná, priekopy boli z hygienických dôvodov zasypané a mesto zjednotené s predmestiami. Do dnešného dňa sa zachovali z pôvodného mestského opevnenia len Michalská brána a časť hradieb pozdĺž Staromestskej ulice spolu s dvoma vežami Vtáčou baštou a Severozápadnou vežou. V čase výstavby mosta SNP v 70. rokoch 20 storočia bol počas demolácií domov na dnešnej Staromestskej ulici odkrytý veľký úsek opevnenia. V priebehu 80. a 90. rokov 20. storočia bolo opevnenie renovované do dnešnej podoby.Vtáčia bašta je bývalá bašta bratislavského mestského opevnenia. Bola to najmohutnejšia bašta západnej časti opevnenia a presahovala až za parkánový múr. Ako jediná sa spomína už v 14. storočí. Bola to pretiahnutá polkruhová a dobre opevnená delová bašta. Vchod bol cez hradbový múr a vchody boli po oboch stranách. Do veže viedli z vnútra drevené schody. Neskôr v dolnej časti veže vytvorili nový vchod z parkánu. Veža prevyšovala hradbový múr opevnení. Na každom z troch podlaží boli umiestnené delá. Svojimi rozmermi presahovala mestskú priekopu, tak pred ňou bola vykopaná vlastná priekopa, Vtáčia priekopa. Pred vežou stál drevený bolverk s názvom HellSeverozápadná veža mestského opevneniaVeža dostala oficiálny názov Severozápadná veža mestského opevnenia. Verejnosti je však známa aj pod názvom Baxova veža. Avšak bol to len pracovný názov podľa archeológa Petra Baxu, ktorý vežu objavil.Archeologický výskum z roku 1983 odokryl torzo veže opevnenia, čo prinieslo zásadný zvrat do vtedajšej predstavy o vývoji mestských hradieb.Zistilo sa totiž, že táto veža bola súčasťou hradieb podhradskej osady, ktorá bola opevnená po tatárskom vpáde (1241) a bola napojená na opevnenie hradu. Priamo v areáli sa nachádza aj významný exponát pece na tavenie farebných kovov.

Zachovalé stredoveké opevnenie, konečne sprístupnené verejnosti. Troška nádychu histórie v centre mesta vždy poteší.

Konečne otvorené. Chce to ešte veľa práce. Je to skvost ktorý by sme mali zveľaďovať a ukazovať. Ostalo už iba malo z pôvodných hradieb. Sú tu vyvesené plagáty s históriou Bratislavy. Teším sa a dúfam že otvoria aj hornú časť hradieb

Vynikajúca reprezebtácia histórie mesta. Je to jedna z menej navštevovaných pamiatok a na niektorých zákutiach skoro nikto nieje. Pokojnú atmosféru ruší hluk z dopravy na ceste.